Zlato po Švajčiarskom Zlatom Referende
30. november bol veľmi významný deň pre trh s drahými kovmi. Vo Švajčiarsku sa konalo referendum, ktorého pozitívny výsledok by mal veľký vplyv na trh so zlatom a v konečnom dôsledku by bol ďaľším palivom pre rast ceny zlata. Zlatá iniciatíva bola však zamietnutá. Znamená negatívny výsledok referenda, že zlato v skutočnosti nemá taký potenciál ako si myslíme? Určite nie.
Referenda sa zúčastnilo zhruba 25% obyvateľstva. Referendum malo rozhodnúť o tom, či bude musieť Švajčiarska národná banka (ďalej SNB) nakúpiť v najbližších rokoch 1500 ton zlata, aby zvýšila podiel svojich zlatých rezerv z dnešných 7,7% na 20%. Splnenie tohto bodu by znamenalo okamžitý a výrazný nárast ceny zlata. Táto požiadavka bola v majorite švajčiarskych mainstreamových médií označená ako „radikálny“ krok, ktorý by značne okresil kompetencie SNB a tým ohrozil švajčiarsku monetárnu agendu, aj keď donedávna švajčiarska ústava vyžadovala 40% krytie Franku zlatom.
Podiel zlata v švajčiarskych rezervách 1999-2014
Referendum malo taktiež znemožniť ďalšie presuny švajčiarskeho zlata do iných štátov a vyžadovalo návrat všetkého rezervného švajčiarskeho zlata, ktoré je momentálne roztrúsené po krajinách sveta, späť do Švajčiarska. Jednou z kľúčových charakteristík držania fyzického zlata je, že neprenáša žiadne záväzky tretích strán.
Držanie národného zlata, ktoré patrí švajčiarskemu ľudu v iných štátoch teda úplne protirečí dôvodom držania zlata v rezervách. Je to obzvlášt absurdné pre tak suverénnu krajinu ako je Švajčiarsko.
Aj keď väčšina investorov bola ohľadom referenda spočiatku optimistická, po čase bol tento výsledok očakávaný, keďže v médiach čelilo referendum obrovskej propagande zo strany SNB a vlády. Argumenty a názory investorov a všetkých strán, ktoré bojovali za pozitívny výsledok referenda v médiach neboli vôbec pokryté, ba dokonca by sme mohli povedať, že boli potláčané.
Guido Hulsmann, profesor ekonomiky na francúzskej Univerzite v Angers mal k tejto situácii nasledujúce vyjadrenie:
„Nanešťastie boli švajčiari v poslednom momentne obeťami propagandy iniciovanej vládou, SNB a komerčnými bankami, ktorá bola aktívne podporovaná médiami.“
Jeden z hlavných organizátorov iniciatívy, Lukas Reimann po čase sám priznal, že referendum malo len mizivú šancu uspieť:
„Zamietnutie referenda nie je žiadnym prekvapením. Všetky strany, ktoré boli proti iniciatíve mali podporu médií.“
Nie je teda žiadnym prekvapením, že táto obrovská snaha zo strany vlády a SNB dosiahla svoj cieľ.
Napriek tomu, že táto mediálna kampaň zameraná na zaistenie negatívneho výsledku referenda dosiahla svoj cieľ a referendum neprešlo, vnukla širokej verejnosti otázku zlata, konkrétne tému „zlato verzus papierové peniaze“.
Už fakt, že takéto referendum vzniklo dokazuje, že verejnosť si začala uvedomovať pozíciu zlata v globálnej ekonomike ako uchovávateľa hodnoty a stability.
Vyjadrila nedôveru voči vládou kontrolovanej monetárnej politike - táto zmena myslenia a iniciatíva je veľkým krokom vpred a podobné správanie môžeme skôr či neskôr očakávať aj v iných krajinách, vrátane Slovenska
Kúpna sila amerického doláru 1913-2011
Je všeobecne známe, že Euro či USD majú tmavú budúcnosť. Euro od svojho vzniku stratilo vyše 50% kúpnej sily, USD za posledných 100 rokov vyše 95% kúpnej sily.
Obyčajní ľudia hľadajú alternatívy a začínajú si uvedomovať čo sú skutočné peniaze, ktoré v bankových účtoch, či papierových peniazoch rozhodne nenachádzajú. Je teda veľmi pravdepodobné, že sa v blízkej budúcnosti k investorom, centrálnym bankám a vplyvným svetovým ekonomikám, ktoré momentálne zhŕňajú toľko zlata, koľko vedia, pridajú aj obyčajní ľudia – široká verejnosť. Čo to bude znamenať pre trh so vzácnymi kovmi je opäť jasné – ďalšie zvýšenie dopytu po zlate.
Ruské zlaté rezervy 2005-2014
V konečnom dôsledku sme stále víťazmi.
Zamietnutie referenda nepredstavuje pre trh so vzácnymi kovmi hrozbu či riziko a snaha mediálne zdémonizovať zlato ako investíciu či uchovávateľa hodnoty sa obrátila proti jej tvorcom.
Zatiaľ čo celý východný svet (Čína, Rusko, India) je presvedčený, že jediná cesta k harmonizácii globálnej ekonomiky je prostredníctvom zlata, západné ekonomiky sa neustále a tvrdohlavo snažia zachrániť niečo, čo sami vedia, že je odsúdené k zániku.
Generálny riaditeľ jednej z najväčších centrálnych bánk – amerického FEDu nedávno sám priznal, že v zlate je veľká budúcnosť a podľa jeho predpokladu sa cena zlata počas najbližších 5 rokov zvýši niekoľkonásobne. Fakt, že centrálna banka, ktorej doterajšia agenda bolo nekontrolované tlačenie nekrytých papierových peňazí a prispievanie k umelému navyšovaniu dlhového stropu USA odrazu začne obhajovať zlato dokazuje, že aj západný svet sa pomaly zobúdza.
Množstvo USD v obehu od roku 1918
Faktom ostáva, že zlato či striebro naďalej predstavujú nielen skutočné peniaze, ale i veľmi atraktívne investičné príležitosti. Dopyt a ponuka sú najvplyvnejšie a takmer jediné faktory ovplyvňujúce cenu zlata a striebra a momentálne sa nachádzame v dobe obrovského dopytu a rapidne klesajúcej ponuky.
Navyše zlato i striebro sú momentálne dostupné za veľmi nízke ceny, cena za uncu oboch kovov sa momentálne približne rovná výrobným nákladom, čo v konečnom dôsledku znamená, že nižšia už nebude, pretože ťažobné spoločnosti, či mincovne nebudú ochotné ich predávať pod túto cenu. Kým mainstreamové média hovoria o nízkej cene zlata a striebra ako o pohrome, investori spokojne siahajú do vreciek a nakupujú.
Lepšie podmienky totiž už nezažijeme – nízka cena, rýchlo narastajúci dopyt a ešte rýchlejšie klesajúca ponuka.
Lacno kúpiť, draho predať – jednoduchšie to už nemôže byť.
Alan Behul
obchodný riaditeľ
+421918905749
GOLD INVEST Slovakia, a.s.
Einsteinova 24, 85101 Bratislava
www.goldinvest.sk
Prečítajte si aj:
EXPLOZÍVNY DOPYT PO DRAHÝCH KOVOCH
Striebro - cenová bublina za dverami
Nakupujte fyzické zlato - čo najskôr a čo najviac
